Vznik a história ľadového hokeja na Slovensku

Svoje začiatky prežíval hokej na Slovensku už v roku 1902, kedy hralo mužstvo Bratislavy proti Viedni s prehrou 0:11. Išlo o bandyhokej, ale zmienky sú chabé. Hra zrejme veľmi nezaujala.

Písal sa koniec januára 1924 a vo francúzskom Chamonix sa organizovali 1. zimné olympijské hry. Jedným zo súťažných športov bol aj hokej, v ktorom zahviezdili kanaďania so svojimi 110 gólmi. V tomto roku sa olympijských hier zúčastnilo aj Československo a hra, ktorá bola plná vzruchu, vzbudila záujem o ľadový hokej aj na našom území. V tom istom roku hralo mužstvo Bratislavy vo Viedni na Engelmannovom klzisku zápas s mužstvom Wiener Eislaufverein. Hostia prehrali 6:1.

Kanadský hokej spopularizovali najmä ME vo Vysokých Tatrách v roku 1925 a taktiež 2. najstarší turnaj v Európe – Tatranský pohár, ktorý sa po prvýkrát konal v roku 1929 v Starom Smokovci.

Prvé slovenské kluby boli členmi Československého svazu kanadského hockeye, ktorý reagoval na rozvoj hokeja vytváraním žúp. Slovenská župa Československého svazu kanadského hockeya vznikla v decembri 1929. Jej zakladajúcimi členmi sa stali Ski klub Bratislava, ŠK Slávia Banská Bystrica, ŠK Vysoké Tatry, ČsŠK Košice a ŠK Žilina.

Rok 1930 môžeme považovať za úvodný rok dlhodobých majstrovstiev Slovenska. V tom čase sa však máloktorú súťažnú sezónu podarilo dokončiť odohraním všetkých zápasov. Dôvodom bolo nepriaznivé počasie a teda topiace sa ľadové plochy.

Začiatkom roka 1932 vznikla postupne Východoslovenská, Západoslovenská a Stredoslovenská župa. Tieto župy hneď pristúpili k organizovaniu svojich župných súťaží, ktorých víťazi hrali o titul Slovenska. V roku 1936 sa prvé mužstvo zo Slovenska prebojovalo do celoštátnej Československej hokejovej ligy. Bol to klub HC Tatry. O rok neskôr sa druhým účastníkom stal vysokoškolský klub VŠ Bratislava. Slovenskí hráči sa do reprezentácie dostali spočiatku len zriedkavo.

Prvým, ktorý sa dostal do československej reprezentácie , bol Ladislav Troják. Pochádzal z Košíc a štartoval na ZOH 1936 v Garmisch-Partenkirchene. Československé družstvo obsadilo na turnaji štvrté miesto. Premiéru na MS mal v Londýne v roku 1937, no bohužiaľ bez medaily.

Nad Európou sa v tom čase vznášali mraky fašizmu a blížiacej sa 2. svetovej vojny. Po rozbití Československa vznikol v roku 1938 Slovenský hokejový zväz a s ním prišla aj prvá samostatná slovenská reprezentácia. V období rokov 1940-1943 zohrala 10 medzištátnych zápasov s bilanciou 3 víťazstvá, 2 remízy a 5 prehier. Po 2. svetovej vojne sa Slovenský zväz stal opäť súčasťou Československého svazu a v 1. ročníku obnovenej celoštátnej súťaže hrali 4 mužstvá zo Slovenska: ŠK Bratislava, VŠ Bratislava, ŠK Banská Bystrica a HC Tatry Poprad.

Prvé povojnové MS sa hrali v roku 1947 v Prahe a v mužstve Československa hral zase Ladislav Troják, ktorý neskôr v roku 1948 zahynul pri leteckej katastrofe nad kanálom La Manche spolu s ďalšími piatimi reprezentantmi. V prvom desaťročí sa v celoštátnej súťaži objavilo viacero slovenských mužstiev: VŠ Bratislava, ŠK Banská Bystrica, Žilina a na päť sezón popradský klub s rôznymi názvami. Stále miesto mal iba Slovan Bratislava, kde sa pomaly začali sústreďovať najlepší slovenskí hokejisti. Najmä jeho zásluhou sa v 50-tych rokoch zvyšoval podiel Slovákov v reprezentácii Československa.

Po Ladislavovi Trojákovi sa pocta reprezentovať Československo ušla až po dlhých 18 rokoch ďalšiemu Slovákovi Jánovi Jendekovi – na MS 1955 v Nemecku. Vtedy sa razilo heslo, že liga je základ reprezentácie a v nej malo Slovensko plných 11 rokov jediného zástupcu – Slovan Bratislava. Presne od roku 1955 do roku 1966.

Po prvý raz hostila Bratislava svetový hokejový výkvet v roku 1959. Hrala sa tu jedna zo skupín svetového šampionátu. Veľkej pozornosti sa vtedy, okrem československej reprezentácie, tešili Kanaďania. Krajinu kolísky ľadového hokeja reprezentovalo mužstvo Belleville McFarlands. Z bratislavskej skupiny postúpili do finálovej skupiny v Prahe práve reprezentanti Československa a Kanady. Šampionát mal výrazný podiel na ďalšej popularizácii a rozvoji hokeja na Slovensku. V 60-tych rokoch vyrástol Slovan Bratislava na jedno z najlepších mužstiev v československej lige. V mužstve sa postupne presadili výrazné hokejové osobnosti: Dzurilla, Starší, Gregor, Čapla, Golonka, Fako, Černický a mladý Nedomanský. V tomto desaťročí bol Slovan Bratislava až 7x korunným princom ligy a viackrát mu majstrovský titul ušiel len o vlások. Bola to silná generácia, ktorá sa výrazne zapísala do hisorie slovenského i českého hokeja.

Skvelé desaťročie pokračovalo i počas pôsobenia reprezentačnej trénerskej dvojice Karel Gut a Ján Starší, ktorý mužstvo doviedla k zlatým medailám v rokoch 1976 a 1977. Pri zisku titulu v roku 1976 boli zo slovenských hráčov: Vladimír Dzurilla, bratia Marián a Peter Šťastní a o rok neskôr aj košický Vincent Lukáč i tretí nehrajúci brankár Marcel Sakáč.

V súvislosti s postom brankára je potrebné pripomenúť si meno Vladimír Dzurilla. Bol to jeden z najlepších brankárov sveta svojej doby, ak nie celej histórie hokeja. Štartoval 10x na MS, 3x na OH a nikdy sa nevrátil bez medaily! Najcennejšiu, zlatú, získal 3 razy! Prvýkrát štartoval na MS v roku 1963 a naposledy v roku 1977 – pri piatom titule majstrov sveta pre Československo. Nezabudnuteľné sú však jeho výkony na 1. ročníku Kanadského pohára v roku 1976. V základnej skupine s Kanadou nedostal ani gól a Československo vyhralo 1:0. Vo finále opäť proti Kanade sa znovu zaskvel, stal sa miláčikom kanadského publika a aj prísna i kritická kanadská tlač mu vzdala hold.

Prvý historický titul majstra Československa vybojoval pre Slovensko v najvyššej súťaži Slovan Bratislava v sezóne 1978/1979. Lídrami mužstva boli bratia Marián, Peter a Anton Šťastní. Tréner Ladislav Horský a jeho zverenci dotiahli do konca dlhoročné úsilie známych i menej známych predchodcov nie len z Bratislavy, ale zo všetkých kútov Slovenska, ktorí sa od práce s mládežou cez mužstvá nižších súťaží pričinili o kvalitatívny rast slovenského hokeja.

Posledný titul majstrov sveta v spoločnej histórii českého a slovenského hokeja videla v roku 1985 Praha. Kapitánom mužstva bol Dárius Rusnák a spolu s ním sa o zlaté medaily zo slovenských hokejistov pričinili Igor Liba a Dušan Pašek. V prvej polovici 80. rokov patrila útočná formácia Lukáč – Rusnák – Liba k najlepším v Európe.

Z celkového počtu 408 reprezentantov od roku 1945 bolo zo slovenských mužstiev v reprezentačných výberoch Československa iba 66 hráčov. Posledným vystúpením spoločnej československej reprezentácie boli majstrovstvá sveta v roku 1992, ktoré po druhý raz v histórii videla Bratislava a Praha. Rozlúčka štátu i spoločnej hokejovej reprezentácie mala bronzový lesk. Po nej český hokej stúpal samostatne až k najvyšším métam, slovenský začal novodobú samostatnú históriu (na základe rozhodnutia IIHF) úplne z najnižšieho schodíka svetovej hierarchie (z C – kategórie MS), ale hneď dal o sebe vedieť.

Vďaka šikovnej diplomacii sa hokejisti Slovenska mohli v roku 1993 zúčastniť na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde a vyhrali ju. Otvorila sa im tak cesta na ZOH 1994 do Lillehameru. Postupne sa Slovensko prebojovalo až na majstrovstva sveta 1996 vo Viedni a trvalo 23 minút a 45 sekúnd, kým strelilo svoj premiérový gól v A kategórii. Vstup Slovákov medzi svetovú elitu sa skončil remízou 3:3.

Pozvánka na 1. ročník Svetového pohára v Kanade zvýšila prestíž slovenského hokeja. Najmä však výkon proti Kanade v Ottawe, nabitej všetkými hviezdami, počnúc Gretzkym. Bol to najlepší zápas Slovenska na turnaji, veď Kanada sa o tesné víťazstvo 3:2 sa musela báť až do konca zápasu. Je možno symbolické, že prvú medailu pre Slovensko na najvýznamnejšom svetovom turnaji vybojovala na začiatku roka 1999, v ktorého závere oslavoval slovenský hokej 70. výročie, práve nastupujúca generácia.

Zakrátko zažiaril slovenský hokej najcennejším kovom. Reprezentačný výber Slovenska pod vedením Jána Filca a kapitána Miroslava Šatana vybojoval pre krajinu pod Tatrami zlatú medailu a titul Majster sveta 2002! Medailový zásah vyšiel Slovákom aj rok neskôr opäť na severe Európy – vo Fínsku, kde vyhrali duel nad Českom v boji o bronz.